Alebo „Poskytovanie daňového poradenstva bez licencie je trestný čin“

Zase som raz brázdila Facebook a narazila som na pár debát od účtovníkov, ktorí nadávali na daňových poradcov. Niečo v zmysle: Čo je to dnes za svet? My to všetko spravíme a oni si prídu zlízať smotanu! alebo A my sme mali daňového poradcu, čo sa na nič nepozrel a len zobral peniaze. A potom sme to museli všetko opravovať… atď.

Neviem, možno niekde nadávajú aj daňoví poradcovia na účtovníkov… ale na také som zatiaľ nenarazila. Niektoré komentáre radšej nebudem spomínať :-). A niektoré iné spomeniem možno niekedy nabudúce…

Článok si môžete pozrieť ako video:

Alebo vypočuť ako podcast:

Tak som sa rozhodla napísať tento článok, ktorý možno vnesie trochu svetla do tejto nevraživosti.

Na úvod by som rada podotkla, že sa považujem aj za účtovníčku aj za daňového poradcu. Účtovníctvo robím od skončenia strednej školy a daňovým poradcom som od roku 2010.

Takže asi sedím v tomto boji na 2 stoličkách?!

Ako to všetko vlastne začalo?

Popravde si myslím, že nejaké zárodky nevraživosti tam boli aj v minulosti (s tým som sa aj osobne stretla), ale teraz to nabralo grády. Od 01.01.2019 došlo k úprave skutkovej podstaty trestného činu neoprávneného podnikania (povedané polopate – trestným činom je aj to, ak niekto poskytuje služby bez odbornej kvalifikácie – čo je aj prípad daňového poradenstva).

A v čom je teda vlastne problém? Takže poďme po poriadku.

Definujme si, koho tu považujeme za účtovníka a koho za daňového poradcu.

(niekto používa aj ekonóm) je niekto, kto spracováva účtovníctvo a dane pre podnikateľov, živnostníkov, firmy. Môže ho spracovávať buď ako zamestnanec alebo je sám podnikateľom (má živnosť alebo s.r.o.-čku).

A tu začína byť ten pes zakopaný.

Totižto, keď je niekto zamestnaný ako účtovník, ešte sa pri ňom overuje, či má na to vhodné vzdelanie a dostatočnú prax. Niekto si ho na vstupnom pohovore “preklepne”. Ale keď je niekto účtovník – podnikateľ, tu je to už horšie. Ešte keď som začínala s účtovníctvom na živnosť ja, bola podmienka ekonomické vzdelanie a minimálne 2 roky praxe. Neskôr sa ale z “vedenia účtovníctva” stala tzv. voľná živnosť, čo znamená, že ju môže prevádzkovať KTOKOĽVEK, kto má 18 rokov a je svojprávny!

Áno, čítate správne.

NIKTO si neoveruje, či niekto, kto chce získať živnostenské oprávnenie a chce viesť niekomu účtovníctvo, má na to vzdelanie, prípadne či má nejakú prax.

A teraz STOP!!! Prosím všetky účtovníčky, ktoré sa naozaj rozumejú svojmu remeslu, aby odhodili kamene a čítali ďalej.

Ja sa tiež stále považujem za účtovníčku a preto ma tento stav…. ako to povedať…. štve. Vždy som sa snažila robiť si robotu najlepšie ako viem, sústavne sa vzdelávala. Keď som niečomu nerozumela, tak som si to overovala minimálne z dvoch zdrojov. Žiaľ bohu, ale práve nastavenie “vedenia účtovníctva” ako voľnej živnosti napomohlo tomu, že trh je teraz degradovaný, ceny neprimerane nízke a účtovníctvo robí naozaj hocikto.

Bola tu raz snaha, a to pred pár rokmi (už je to viac ako 10), keď bola založená Slovenská komora certifikovaných účtovníkov a bol taký plán, že účtovníctvo budú môcť robiť iba účtovníci, ktorí prejdú touto certifikáciou. Prvá podmienka bola samozrejme vzdelanie v odbore. Ja sama som si v dobrej viere tiež spravila všetky 3 certifikáty, ktoré bolo možné spraviť. Čo ma stálo peniaze, čas, vzdelávanie – a samozrejme som musela vydokladovať, že mám adekvátnu prax. Ale nakoniec sa túto myšlienku nepodarilo zrealizovať.

A tak tu máme taký trh so službami v oblasti účtovníctva, ako máme.

V každom prípade, tu to začína byť zaujímavé.

Aj keď je “vedenie účtovníctva” voľnou živnosťou, nedá sa s ňou robiť všetko.

Na stránke Ministerstva vnútra je zverejnený dokument “Zoznam odporúčaných voľných živností a ich bližšie obsahové vymedzenie”, kde sa môžete dočítať:

6901 Vedenie účtovníctva – V rámci živnostenského oprávnenia je možné vykonávať najmä tieto činnosti: Činnosti v oblasti účtovníctva a účtovnej evidencie ako je navrhovanie účtovných systémov, vypracovanie finančných výkazov a vedenie účtovných kníh. Vypracovanie daňových priznaní fyzických osôb a právnických osôb bez poskytovania daňového poradenstva

Ale čo to vlastne znamená?

Už sme si vyššie definovali, koho v tomto článku považujem za účtovníka, tak sa poďme pozrieť, kto je to vlastne

Pozn.: Osobne si myslím, že povedomie o tom, kto je to daňový poradca je na Slovensku veľmi chabé. Už sa mi stalo, že mi ľudia zavolali, že chcú nejakú radu k daniam, ale keď som povedala, že ja podnikám a mali by mi za službu zaplatiť, tak zložili :-))). Alebo si ma pomýlia s daňovým úradom a chcú informácie o svojich daniach :-))) Už som zažila naozaj všeličo.

Ale vráťme sa teda k definícii, kto je to vlastne ten daňový poradca. Podmienky na to, aby sa mohol niekto stať daňovým poradcom sú nasledovné:

• VŠ vzdelanie 2. stupňa
• niekoľkoročná prax
• niekoľko-fázová skúška pod dohľadom Ministerstva financií SR

Keď toto všetko splní, dostane licenciu (nie je to živnosť, daňoví poradcovia podnikajú na základe svojho vlastného zákona) a môže začať poskytovať daňové poradenstvo. Medzi jeho ďalšie povinnosti patrí, že musí byť členom komory (a platiť členské), pravidelne sa vzdelávať a mať uzatvorenú poistku zodpovednosti za škodu.

A potom teda už ideme na rozuzlenie – v zmysle “nášho” zákona (o daňových poradcoch) je daňovým poradenstvom: podnikanie, ktorého predmetom je poskytovanie poradenských služieb, vo veciach daní, odvodov a poplatkov (ďalej len “daň“) a zahŕňa poradenstvo pri zisťovaní základu dane a dane a pri plánovaní daní a ďalej poskytovanie stanovísk a vysvetlení pre klientov k aplikácii právnych predpisov v oblasti daní.

Tak a čo nám z tohto všetkého vyplýva?

Že účtovníčka Vám síce môže spraviť daňové priznanie, ale vo svetle vyššie uvedených informácií nemôže radiť ohľadom daní. Bodka. Môže iba vypísať daňové priznanie. 

Potom je tu ešte otázka zodpovednosti. Aj ja ako účtovníčka som mala uzatvorenú poistku (aj keď to nebola povinnosť) v prípade, že by klientovi vznikla škoda. Je však teraz na poisťovni, či účtovníkovi preplatí prípadnú škodu, ktorá by vznikla, ak by napríklad klientovi zle vypočítal daň, základ dane, alebo….

Takže, toľko som asi chcela na tému účtovník VS daňový poradca.

A čo dodať na záver?

V západných krajinách je bežné, že tieto dve profesie pôsobia spolu. Vedia, že sa v službách pre podnikateľov dopĺňajú a chápu, že nie sú konkurencia, ale spolupracovníci. Tam je bežné, že dobrý účtovník, ako aj daňový poradca má rovnakú kredibilitu ako napríklad právnik, alebo lekár (a podotýkam, že sú aj podobne platení). Chápem, že u nás je história slobody podnikania veľmi krátkou záležitosťou.

Mám ale takú nádej, že aj u nás raz všetci pochopia, aká dôležitá je práca účtovníka a aj daňového poradcu.

A aj to, že majú spolupracovať.

Ale kým nastanú tieto časy… musíme proste žiť tu a teraz.

Možno po tomto všetkom premýšľate, či máte naozaj DOBRÚ účtovníčku, ktorá sa vyzná vo svojom remesle. Ale ako ju vlastne máte spoznať? Tak to je už iná téma, možno niekedy nabudúce.

Lebo veď: 

PS: Slovenská komora daňových poradcov 03.01.2019 vydala aj krátku tlačovú správu k tejto novej situácii, ktorú si môžete prečítať tu.